logika1

Pri oslavách nášho vstupu do Európskej únie a voľbách do Euro parlamentu sa skúsme  zamyslieť nad tým, čo je vlastne Európska únia V každej požiadavke na googli nám to vyhodí, že je to dobrovoľné združenie rovnoprávnych štátov…..

Naozaj dobrovoľne? Vedeli by sme v tomto geopolitickom priestore, v ktorom sa nachádza Slovensko, žiť, pracovať, vyrábať a zabezpečovať základne potreby obyvateľov, bez toho, že by sme boli členmi tohto spolku? Asi nie, určite nie! Tak malá krajina, bez potravinovej sebestačnosti, slabého výrobného potenciálu a bez akejkoľvek surovinovej základne, nemá na výber. Musí sa preto snažiť o vstup do tohto spolku a to aj za cenu veľkých obetí. To bol aj prípad Slovenska a jeho obetí pri plnení podmienok, ktoré boli často nezmyselné a spôsobili národnému hospodárstvu nedozerné a nezvratné zmeny.

A je to spolok rovnoprávnych štátov? Tak tomu neverí myslím ani najväčší zástanca myšlienky o Európskej integrácií. Aby sme mohli ďalej analyzovať, musíme si zodpovedať základnú otázku, prečo takýto spolok vznikol a čo vyvolalo jeho potrebu. Nebudeme sa zaoberať oficiálnymi prehláseniami o potrebe vytvorenia takejto únie, ale prejdeme k jedinému vážnemu dôvodu a to je skutočnosť, že obchodný a podnikateľský priestor nadnárodných korporácií sa stal príliš malý a obmedzený clami a národnými predpismi.  Keby to nebol záujem týchto korporácií pôsobiacich vo viacerých Európskych štátoch súčasne, nikdy by únia nevznikla. Pripustenie voľného konkurenčného boja troch najsilnejších ekonomík a to Nemecka, Anglicka a Francúzska, by politici nikdy nedopustili, keby im to neprikázali ich chlebodarcovia z týchto korporácií. Vznikla tu tak trocha neobvyklá situácia, že ak doteraz napr: Volkswagen dotoval nemeckých politikov, teraz dotuje politikov aj vo Francúzsku, Taliansku, Slovensku a v iných štátoch, kde siahajú jeho ekonomické záujmy.

Prekonanie politických rozdielov a vytvorenie únie malo po určitú dobu priamy dopad na zvýšenie výroby a ekonomického rastu, čo je vcelku pochopiteľné, keď si uvedomíme aký veľký trh voľného obchodu sa vytvoril.  Najväčší zisk to prinieslo pre najbohatšie krajiny, ktoré v minulosti boli ekonomické úspešné aj pri trhu zaťaženého množstvom obmedzení a tieto krajiny a predovšetkým Nemecko to dokonale využili.

Po určitom čase prichádza k zákonitej recesii, čo je prirodzené, nakoľko trhy vyčerpali svoj potenciál ekonomickej špongie a nedokázali prijať rastúce množstvo výrobkov. Toto nebezpečenstvo bolo rýchle zažehnané vo forme rozšírenia sa únie o ďalšie štáty medzi ktorými bolo aj Slovensko. Predstavitelia únie si však uvedomovali, ak tieto štáty majú doniesť únii prospech, nemôžu tam vstúpiť ako silné ekonomické jednotky, ktoré vyrábajú a produkujú konkurencie schopné produkty. Musia pristúpiť ako krajiny , ktoré dokážu plne absorbovať prebytočné produkty pôvodných členov únie. Krajiny zo zničeným poľnohospodárstvom, krachujúcou priemyselnou výrobou a energetickou nesebestačnosťou, odkázané na takzvanú pomoc únie. Preto v prístupovej zmluve bola privatizácia energetických zdrojov, skresanie výmer poľnohospodárskej pôdy, stavov dobytka, viníc, odstavenie atómovej elektrárne a pod.

Slovensko za vstup do tohto spolku zaplatilo krvou a potom svojich občanov. Premenilo sa na poslušného vazala diktátu Bruselu, bez akejkoľvek možnosti na výraznú zmenu. Stratilo  a zabudlo na pojmy ako národný záujem, či národný patriotizmus. Vo svojej rétorike sa   plne prispôsobilo mocnostiam, ktoré vládnu v únii a diktujú ako, kde a s kým bude spolupracovať, čo hlásať a za čo bojovať. Tieto obete a táto doba bude zapísaná na čiernej listine našej histórie.

Po tejto analýze si môže niekto ešte myslieť, že Európska únia má skutočný záujem na ekonomickom raste Slovenska, zvyšovanie jeho potravinovej a energetickej sebestačnosti a zvyšovania životnej úrovne? Určite nie, má záujem na využívaní lacnej kvalifikovanej pracovnej sily a na predaji svojich, často aj nekvalitných,  produktov našim občanom.

Európska únia je spolok štátov, ale ako som spomenul hlavne tri štáty rozhodujú o jej hodnotách a smerovaniach. Nemecko, Francúzsko, Anglicko. Je dojemné ako tieto tri    štáty sa vzájomné milujú, rešpektujú, bratričkujú, aj keď sú to tie isté štáty, ktoré na území Európy dlhé stáročia proti sebe viedli krvavé vojny a boli príčinou aj dvoch svetových vojen. Sú to štáty s najväčšou koloniálnou minulosťou na svete a majú na svedomí utrpenie stoviek miliónov ľudí. Preto je jasné, že ich zjednotenie bolo možné len na základe ekonomických záujmov a nie na etických hodnotách a morálnych princípoch a preto je aj úplne jasné, že z historického pohľadu nebude mať dlhé trvanie. Ako náhle dôjde k rozdielnym ekonomickým záujmov týchto štátov, padnú aj tie nádherné myšlienky o spoločnej Európe a Európska únia sa rozpadne. Bude to mať ale nedozerné následky pre  malé štáty ako je Slovensko. Je jasné, že v týchto silných štátoch existujú manuály pre krízový prípad rozpadu únie, na Slovensku však určite nie. Veď hlásané dogmy o skromnom , tvrdo pracujúcom Slovákovi čo vždy drží hubu sú vlastne pravdou.

 Čo s tým? O tom v ďalšom blogu.